ŠPECIFICKÉ VÝVINOVÉ PORUCHY UČENIA

Naša krajina dáva možnosť všetkým deťom bez rozdielu získať kvalitné základné vzdelanie, čo je nevyhnutný predpoklad pre život, prácu či ďalšie štúdium vo vyspelej spoločnosti. K tomu, aby sa mohol človek vzdelávať, je nevyhnutné, aby vedel dobre čítať a písať. Nie je možné pochybovať o tom, že zvládnutie správnej techniky čítania má pre vzdelávanie prvoradý význam, a to aj v súčasnej modernej spoločnosti, presýtenej špičkovými technológiami.

Prevažná väčšina detí na základných školách sa bežne používanými metódami naučí správne čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu.

Definovať poruchy učenia nie je jednoduché. Mnohí autori sa priamej definícii vyhýbajú, nakoľko ani v odborných kruhoch nie je jednotný pohľad na vymedzenie tohto pojmu. Veľmi často je táto definícia nahrádzaná charakteristikou konkrétnych typov špecifických porúch učenia.

Pokorná považuje za najvýstižnejšiu definíciu Spojenej národnej komisie pre poruchy učenia z roku 1988: “ Poruchy učenia je všeobecný termín, ktorý sa vzťahuje na rôznorodú skupinu porúch prejavujúcu sa výraznými problémami pri získavaní a používaní schopnosti počúvať, hovoriť, čítať, písať a uvažovať, alebo problémami pri získavaní matematických zručností. Tieto ťažkosti vychádzajú z vnútorných dispozícií každého jedinca. Predpokladá sa, že sú spôsobené dysfunkciou centrálnej nervovej sústavy a môžu trvať po celý život. Problémy v spoločenskej adaptácii, v sociálnom vnímaní a sociálnej interakcii sa môžu objavovať v spojení s poruchami učenia, ale samé poruchu učenia netvoria. I keď sa poruchy učenia môžu vyskytovať ako sprievodné javy ostatných nepriaznivých podmienok (napr. senzorického postihnutia, mentálnej retardácie, vážneho emocionálneho narušenia) alebo vonkajších vplyvov (ako sú kultúrne rozdiely, nedostatočná alebo nevhodná výuka), nie je možné ich z týchto podmienok a vplyvov odvodiť.” (Pokorná, s. 68)

Poruchy učenia sú súhrnným označením rôznorodej skupiny porúch, ktoré sa prejavujú zreteľnými ťažkosťami pri nadobúdaní a používaní takých zručností, ako je hovorenie, porozumenie hovorenej reči, čítanie, písanie, matematické usudzovanie alebo počítanie. Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. špecifickým vývinovým poruchám učenia.

Špecifické znamená to, že sú postihnuté špecifické schopnosti, ale aj preto, lebo všetky poruchy majú množstvo spoločných prejavov.

Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni individuálneho vývinu (napr. vstupom do školy), kde na vzorec špecifických schopností pre čítanie, písanie a pravopis sú kladené nároky na osvojenie  príslušných zručností.

Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.

Medzi špecifické vývinové poruchy učenia patrí (toto rozdelenie bude dostatočné pre potrebu väčšiny čitateľov):

-vývinová porucha čítania (dyslexia)

-vývinové poruchy písania (dysgrafia, dysortografia)

-vývinová porucha počítania (dyskalkúlia)

 

Spracovala: PaedDr. Katarína Klabníková, špeciálna pedagóg CPPPaP

 

Spracované podľa kníh:

O. Zelinková, Poruchy učení, Portál 2003

V. Pokorná, Teorie, diagnostika a náprava specifických poruch učení, Portál 1997