Výchova a vzdelávanie - Vieme ako na ne?

.. dnes je ťažké nájsť človeka, ktorý na výchovu a vzdelávanie detí a mládeže pozerá neskreslenou optikou. Jednoduché to nebolo, no predsa len sa našiel niekto, kto dokáže pomenovať veci priamo bez zbytočných škrupulí a s koho poznatkami by som sa chcel podeliť.

Dr. Lidmila Pekařová má viac ako tridsať rokov praxe v klinickej psychológii, prednáškových aktivitách pre pedagógov a širokú verejnosť. Myslím si, že to je celkom dobrý základ, aby som k jej poznatkom a skúsenostiam povedal veľké ÁNO.

Dr. Lidmila Pekařová nás varuje - Nerobme deťom sluhov!

S výchovou detí sú stále väčšie problémy. Bezradne sa pozeráme na našich potomkov a pýtame sa sami seba, kde sme urobili chybu. Ako je možné, že naši starí rodičia to zvládali s prehľadom?

Nuž - vedieme deti k nesamostatnosti. „Vychovávame si zo svojich detí pážatá. Poskytujeme im neprimeraný servis, že v dospelosti by si mali zarobiť na personál,“ hovorí Lidmila Pekařová. Deti sa majú s nástupom do školy zapojiť do chodu domácnosti. Majú mať jasne definované povinnosti aj vymedzený čas iba sami pre seba. „Často s dieťaťom jednáme, ako by nemalo ruky a nohy. Zvlášť niektorí sa k svojim deťom správajú, ako by boli postihnuté s neschopnosťou rozlíšiť, ktorou dierou sa najedia,“ neberie si servítku klinická psychologička Lidmila Pekařová.

Detská sloboda nie je flákanie po uliciach! Naši predkovia vedeli vychovať svoje deti brilantne. Sedliačka ani sedliak nechodili po prednáškach o výchove a nelistovali v rôznych knihách ponúkajúcich „liečivá na všetky neduhy“. Dokázali svojich potomkov pripraviť na život. „Deti vedeli, že keď prídu zo školy, majú jasne dané povinnosti. Jeden šiel na seno, ďalší nakŕmil králiky a tretí súrodenec šiel pozbierať vajcia. Každý vedel, čo ho doma čaká a čo má urobiť “ .

Dnešné deti sa venujú iba škole a krúžkom. Domácnosť už ostala len na rodičoch.  Prečo je dôležité, aby školák doma utrel riad, vyniesol kôš alebo si upratal topánky? „Samozrejme, že to urobíme rýchlejšie a lepšie“. Lenže my potrebujeme nášho syna, alebo dcéru za niečo pochváliť! Dieťa vie, že je v domácnosti platné a je tým pádom aj spokojné. Zvlášť, keď sa mu nedarí príliš v škole, je potrebné, aby domov bol miesto, kde môže zažiť úspech. Detská sloboda, to nie je flákanie sa po uliciach. To je splnenie si úloh do školy a „úloh“ v domácnosti. Potom si dieťa robí, čo chce a do toho my nezasahujeme.

Pozri, kto sa tu zlostí. Sú to rodičia, ktorí robia z detí spurných a uzjapaných faganov. Ako k tomu dôjde? Napomínaním, zakazovaním a negáciou. „Nechoď tam. To nesmieš robiť. To nemôžeš. Nechytaj to.“  ... to sú vety, ktoré neustále opakujeme. Namiesto toho, aby sme poradili, ako to má urobiť správne. Práve neustále napomínanie vzbudzuje u detí a mládeže agresiu a vzdor.

Čo ale robiť vo chvíľach, keď sa správa zle? Upozorním raz a nevšímam si ho. Ono veľmi dobre vie, že sa nespráva dobre. Opustím ho, aby malo signál, že keď sa správa zle, nemá nič. Nikto na neho nehovorí, nič sa mu neponúka. Zlé správanie ignorujeme.

Nehovorte za dieťa! Chcete, aby vaše dieťa bolo ústretové, sebavedomé a odolné? Tak mu nerobte hovorcu! Nechajte, nech si v reštaurácii samo povie čašníkovi čo bude jesť. Naučte ho asertivite. „Keď sa budete neustále správať, ako by vedľa vás ani nebolo, vychováte z neho outsidera“.

Záverom sa patrí spomenúť aj zopár kníh, či odborných článkov, ktoré Dr. Lidmila Pekařová napísala a stoja za to, aby ste im venovali trocha vášho času - "Tresty a odmeny", "Všetko o LMD", metodické listy "Čo nezanedbať v citovej výchove", alebo skvelá kniha "Ako žiť a nezblázniť sa". Ak vás predošlé riadky zaujali a niečo vám to pripomína, už možno viete ako na to.

Byť sám sebou vo svete, ktorý sa ťa neprestajne snaží urobiť niekým iným, je veľký úspech. Preto vy sami buďte tou zmenou, ktorú túžite uzrieť vo svojich deťoch!

spracoval: Miroslav Martončik

Zdroj: http://www.rozhlas.cz/pardubice/radioporadna

Vložil Miroslav Martončik
22.8.2017 12:11