Tolerantná výchova ničí deťom hodnoty.

Zhovievavá výchova končí zle. Deti, ktorým rodičia nevymedzili hranice, majú problémy so sebaovládaním. Chýba im motivácia, disciplína a zodpovednosť. Vidia len svoje potreby a k svojmu okoliu sú ľahostajné. O dnešnej príliš benevolentnej výchove hovorí aj klinická psychologička Blanka Pöslová. 

Dnešné deti rozhodujú o všetkom. Kedy pôjdu spať, čo si vezmú k jedlu, ako dlho sa budú hrať na počítači, ... . Vyrušujú, keď sa rodičia rozprávajú, skáču im aj cez upozornenie do reči. Očakávajú, že budú vždy centrom diania. A ak nie sú veci podľa ich predstáv, zlostia sa a niekedy sú agresívne.

„Dávame deťom príliš veľa priestoru, príliš široké hranice, naopak málo poriadku a pevnosti. Všetko PRÍLIŠ je zle. Tak ako nie je dobrý neprimeraný počet zákazov a príkazov, nie je správna ani nadmiera voľnosti, čo je ale žiaľ dnešným trendom,“ hovorí klinická psychologička Blanka Pöslová. 

Od trstenice k anarchii.

Kým v 50. rokoch vládli v rodinách despotickí otcovia až príliš tvrdou rukou, dnes tu naopak máme veľa benevolentných matiek. Prístup vo výchove sa možno zmenil oveľa viac po nežnej revolúcii. Spoločnosť sa preklopila do druhého extrému. „Rodičia o svojom prístupe k svojím potomkom veľa premýšľajú. Čítajú psychologickú literatúru a dávajú prednosť tomu, aby bolo ich dieťa vychovávané slobodne. Nechcú zasahovať do jeho osobnosti a niečo mu diktovať, "opisuje súčasné tendencie klinická psychologička Blanka Pöslová a odporúča, aby všetky knihy rodičia brali s nadhľadom. Každý by si mal vybrať len to, čo mu je blízke a čo podľa svojho uváženia považuje za dobrú radu. „Tisíckrát si môžeme prečítať, že by sme mali byť vo vedení syna alebo dcéry pevnejší. Ak sa ale sami pre to vnútorne nerozhodneme a nezačneme to dôsledne uplatňovať, nič sa nestane“.

Rodičia musia byť za svoje dieťa zodpovední.

Prečo je zle, keď ide dieťa spať, ako si samo určí? Čo je zlé na tom, že si dieťa povie, čo chce jesť? Pretože malé dieťa nevie, čo je správne. Nemá tušenie, prečo by malo ísť do postele o ôsmej hodine večer a prečo by malo jesť zdravo. Toto všetko musíme naše deti naučiť - pevne a láskyplne. „My rodičia sme zodpovední za to, k čomu naše deti vedieme a kam ich smerujeme“, zdôrazňuje klinická psychologička Blanka Pöslová. 

Čo sa zákonite stane, keď si dieťa môže robiť čo chce? Skúša viac a viac. Navyše sa v poslednej dobe zreteľne ukazuje, že takto vedené deti sú agresívne. „Stáva sa, že rodičia nezachytia prvú vlnu, kedy sa ich dieťa snaží presadzovať svoju vôľu násilím. Dokonca sa nechávajú od svojich trojročných detí biť a pripadá im to roztomilé. Lenže to vedie k tomu, že sa deti začnú násilnícky presadzovať všade,“ hovorí klinická psychologička Blanka Pöslová. To spôsobí, že dieťa tvrdo narazí v sociálnych vzťahoch. Takéto deti nepoznajú hranice a netušia, kam až môžu zájsť. Nemajú rešpekt voči svojmu okoliu. Myslia si, že ich emócie a potreby sú jediné na svete. „S prekvapením zisťujú, že aj tí druhí niečo chcú a potrebujú, ale nie sú schopní to zladiť. Majú problém sa prispôsobiť v akomkoľvek kolektíve, nevedia sa ovládať“.

Ach, tá technika!

Mnohí rodičia sú nešťastní z toho, koľko času trávia ich deti na počítači alebo mobilnom telefóne. Ak sa pokúsia užívanie techniky regulovať, tvrdo narazia na odpor. V momente, keď rodičia od svojho dieťaťa chcú, aby mobil, alebo tablet odložil, deti reagujú neprimerane agresívne.

 "Najdôležitejšie je nastaviť striktné pravidlá používania. Keď dáte dieťaťu ako darček mobil, alebo tablet, musíte rátať s tým, že sa bude pri odobratí brániť a hnevať. V tej chvíli mu ponúknite inú aktivitu. Keď na to nepristúpi, nechajte dieťa tak. Nech sa pokojne hnevá. Prestaňte s ním komunikovať a mobil, alebo tablet mu rozhodne nevracajte. Nikdy neustupujte. Vy rozhodnite, koľko času denne bude s mobilom, alebo tabletom vaše dieťa tráviť, radí klinická psychologička Blanka Pöslová. Nie sú presne stanovené hranice používania takýchto prostriedkov, no vo veku šiestich rokov sú dve hodiny za deň, až až.

Už desaťročné dieťa dokáže celý deň sedieť pri počítači. Akonáhle ho rodič „nevyženie“ k inej aktivite aj napriek jeho nevôli a hnevu, škodí tým jeho zdraviu. Tak ako v škole platia pravidlá, že sa pri vyučovaní nesmie používať mobilný telefón, mali by sme mať obdobné jasné pravidlá aj v domácom prostredí.

Preto by sme nemali zabúdať, že najväčšou chybou je - nebyť si vedomý žiadnej chyby a najšťastnejším dieťaťom je to, ktoré má najmenej žiadostí. Alebo ako raz povedala slávna herečka a speváčka Marlene Dietrichová - „Deti nie sú šťastné, keď nemajú čo ignorovať. A preto boli stvorení rodičia“.

 

spracoval: Miroslav Martončik

Zdroj: http://www.rozhlas.cz/pardubice/radioporadna

Vložil Miroslav Martončik
22.8.2017 12:49