AKO MÔŽE RODIČ POMÔCŤ SVOJMU DIEŤAŤU S PORUCHAMI UČENIA POČAS DOMÁCEJ PRÍPRAVY?

1.      O špecifickej poruche učenia sa snažte dozvedieť čo najviac a vysvetlite dieťaťu, v čom spočívajú jeho ťažkosti.

2.      Podporujte sebadôveru svojho dieťaťa. Neúspechy v škole mu riadne nabúrali jeho sebavedomie a potrebuje si ho znovu posilniť. Buďte kľudní, trpezliví a láskaví.

3.      Zaistite dieťaťu kľudné prostredie, aby ho nič nerušilo. Prispôsobte úlohy možnostiam dieťaťa tak, aby ich úspešne vyriešilo. Náročnejšie úlohy rozdeľte na menšie časti. Uistite sa, či rozumelo zadaniu úlohy a používajte kompenzačné pomôcky. Nevyčítajte dieťaťu jeho nezdary, ale oceňte každú jeho snahu. Podporte ho v kladení otázok. Znamená to, že je aktívne, že o probléme premýšľa. Dávajte pozor, aby sa nenaučilo niečo nesprávne. “Preučiť” nesprávne osvojené učivo je oveľa náročnejšie.

4.      Pri domácej príprave dodržiavajte hygienické zásady: domáca príprava by nemala byť zbytočne dlhá. Treba ju striedať s dostatkom pohybu na čerstvom vzduchu, aby sa dieťa odreagovalo. Zabezpečte dieťaťu dostatok spánku. To všetko by malo byť zahrnuté v pravidelnom režime dňa, ktorý by mali členovia rodiny dodržiavať. Režim dáva dieťaťu istotu, vytyčuje mu hranice a predchádza vzniku často zbytočných konfliktov.

5.      Zapojte dieťa do mimoškolských aktivít a krúžkov, aby mohlo rozvíjať svoje schopnosti a zažilo pocit úspechu aj v iných činnostiach, nielen v tých školských.     

 

V praxi sa môžeme stretnúť s dvomi nesprávnymi prístupmi rodičov k dieťaťu.

Prvý je hyperprotektívny – nadmerne ochraňujúci postoj.

Rodičia po zistení diagnózy ŠPU dieťa neprimerane ochraňujú, ospravedlňujú, tolerujú mu všetky chyby, nevyžadujú od neho plnenie bežných školských povinností. Výsledkom je dieťa nezrelé, neschopné prevziať zodpovednosť za svoje konanie, nie je schopné reálne vnímať svoje klady a nedostatky. Rodičia mu svojím postojom nedoprajú prežiť vlastnú hodnotu, radosť z vlastného úspechu.

Druhý nevhodný prístup je bagatelizujúci (znevažujúci, podceňujúci) postoj. Rodičia dieťa necitlivo porovnávajú s ostatnými deťmi, rozčuľujú sa nad jeho pomalosťou, sú netrpezliví. Dieťa obviňujú a urážajú. Pestujú v ňom pocit neschopnosti. Týmto prístupom bránia dieťaťu rozvíjať schopnosť pracovať a nachádzať vo svojich aktivitách hodnotu a zmysel.

Medzi týmito dvomi extrémami je dobré hľadať vlastnú strednú cestu, aj keď je to niekedy veľmi ťažké.

Na záver všetkým rodičom, učiteľom a deťom s ŠPU prajeme, aby vydržali každodennú námahu a drinu, aj keď zlepšenie prichádza pomaly. Aj tu platí: trpezlivosť ruže prináša. Včasnou diagnostikou a nápravou ŠPU sa poruchy dajú odstrániť do takej miery, že nebudú deti obmedzovať v ich každodennom živote a dovolia im v budúcnosti vykonávať také povolanie, aké si samé vyberú.

Spracovala: PaedDr. Katarína Klabníková, špeciálny pedagóg CPPPaP