AKO MÁ VYZERAŤ POSTUP RODIČA, KEĎ MÁ PODOZRENIE, ŽE JEHO DIEŤA MÁ ŠPECIFICKÚ PORUCHU UČENIA?

Keď zistíte, že napriek primeranej (až nadpriemernej) inteligencii dieťaťa, domáca príprava trvá akosi dlho, dieťa musí opakovane čítať, nepamätá si text, nerozumie obsahu alebo sa mu nedarí pri písaní napodobňovať tvar písmen, ťarbavo kreslí či nerozumie matematickým pojmom a operáciám... Zároveň vás zo školy p. učiteľka upozorňuje, že by ste mali pridať v domácej príprave... Vaše dieťa sa však odmieta učiť; plače, že viac nevládze, nechce chodiť do školy, začína sa sťažovať na nešpecifickú bolesť hlavy a brucha...

Vtedy by ste mali kontaktovať triedneho učiteľa a povedať mu o svojom podozrení. Učiteľ napíše pedagogické pozorovanie (obsahuje rozbor školskej činnosti dieťaťa) a pošle ju do Centra pedagogického a psychologického poradenstva a prevencie.

Tu dieťa zdiagnostikujú a buď špecifické poruchy učenia potvrdia, alebo vylúčia (objavia inú príčinu školského neúspechu).

Mať potvrdenie o ŠPU nie je koniec, ale len začiatok namáhavej mravenčej práce a spolupráce dieťa – rodič – učitelia – špeciálny pedagóg - psychológ.

Stanovením diagnózy sa vaše dieťa vo vyučovacom procese stáva žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami – dieťa zdravotne znevýhodnené. Zo zákona má právo na zabezpečenie takej formy vzdelávania, ktorá rešpektuje jeho poruchu – je školsky začlenené /integrované/ v bežnej triede ZŠ.

V prípade, že rodič súhlasí s navrhovanou integráciou dieťaťa, osloví školu s písomnou žiadosťou. Ďalšie kroky – vypracovanie Individuálneho vzdelávacieho programu a úprava učebných osnov je už v kompetencii školy a rodič svojim písomným súhlasom potvrdzuje obsah uvedených pedagogických materiálov pre svoje dieťa.

Spracovala: PaedDr. Katarína Klabníková, špeciálny pedagóg CPPPaP